Ak poznáte vo svojom okolí niekoho kto bezplatne a oddane bojuje za dodržiavanie Dohovoru o ochrane ľudských práv, za priamu demokraciu a právny štát a je za tieto aktivity prenasledovaný, napíšte jeho krátky príbeh aby aj ostatní vedeli, že kto bojuje za práva iných, bojuje aj za svoje práva.

Ak viete o niekom, kto niečo dokázal alebo sa snažil i keď mu to nevyšlo napíšte nám. Osobnosti (klikni)

Piliere mravného štátu

Vychádzam z empirického poznania - „len cez Ježišove utrpenie vedie cesta dopredu“ - ako východiska k budovaniu mravného štátu, pomocou presného modelu, dokonalej schémy s grafickým vyjadrením logického pochodu príčin a následkov v súlade s filozofiou prírody a filozofiou ducha. Ako najvyššiu hodnotu ľudskosti považujem solidaritu (slobodným konaním jedného nesmie byť obmedzená sloboda druhého), rovnosť (nerob iným to, čo by si nechcel aby iní robili tebe), odvahu (zlodej kradne dovtedy, pokiaľ mu to okolie dovolí). Doktrína štátu by mala zaručiť slobodu každého občana a nie ju potláčať. Rovnosť by sa mala upevňovať najmä v dodržiavaní základných ľudských práv každého občana nielen pre život fyzický ale obvzlášť aj pre život duchovný (psychický a intelektuálny). Odvaha brániť dobro v prospech väčšiny by mala byť odmeňovaná bohatstvom pokroku a nie potrestaná chorou demokraciou. Ľudia neprišli na svet, aby sa stali otrokmi iných, ale prišli preto, aby žili svoj sen o láske a šťastom živote. Len vzájomnou solidaritou môžu tento sen uskutočniť.

Výkon základných ľudských práv musí zohľadňovať objem života, čas života a potreby života. Som presvedčený, že na filozofickú otázku J.J.Rousseaua (1718-1771), ako dosiahnuť slobodu a rovnosť, aby: „žiaden občan nemohol byť tak bohatý, aby si mohol kúpiť iného občana, a žiaden by nemal byť tak chudobný, aby sa musel predávať“ som našiel odpoveď - prijať zákazy ako jednoznačne jednosmernú informácu pre zákonodarstvo: zákaz ohrozovania života fyzického a duchovného, zákaz kolonializácie vedomia, zákaz negatívneho ovplyvňovania duše a zákaz brania do akejkoľvek závislosti. Presadzujem rovnováhu v spoločnosti podľa už vyslovených myšlienok: „sila vecí smeruje k tomu, aby sa zničila rovnosť, sila zákonodarstva musí smerovať k tomu, aby sa rovnosť udržala.“

Ľudia vnímajú kolektívne a k nemu prispôsobujú svoje správanie, preto musí mať dobrá spoločnosť uzákonený „Vyšší princíp“ - nekompromisné dodržiavanie základných ľudských práv. Vyslovujem potrebu uplatňovania spoločenskej zmluvy, ktorej zmyslom by bol záväzok občanov navzájom si chrániť a upevňovať svoju slobodu a šťastie. Zastávam názor, že štát musí s každým občanom uzatvoriť písomnú zmluvu o právach a povinnostiach vyjadrených v „Princípe všeobecného zákonodarstva“. Len takto môže občan usmerňovať svoje myslenie a náväzné konanie v prospech všeobecného dobra. Klamlivú nezávislosť štátnej správy treba nahradiť závislosťou na „Princípe všeobecného zákonodarstva“.

Človek sa nedá zmeniť len na „dobrého“, preto princíp všeobecného zákonodarstva musí fungovať podľa dokonalej a pre bežného občana zrozumiteľnej grafickej schémy, ktorej „vyšším princípom“ bude ľudskosť – nadradenosť mravných princípov nad ostatnými princípmi.

Efekt šírenia vecí môže byť bezbariérový teda priamy alebo s umelými prekážkami cez labyrint, čo vyvoláva časový posun. Čas sa nedá zastaviť ani zobrať späť, preto pri represii porušenia mravných hodnôt je nutné túto požiadavku vyhodnocovať, aby nastal retroaktávny účinok na porušovateľa mravných imperatív.

Jazyk, ktorým hovoríme a jazyková hra, ktorú hráme, sú zodpovedné za to, aký je náš obraz sveta, preto v dôležitých otázkach musíme úplne vylúčiť jazyk a nahradiť ho presnejším dorozumievacím prostriedkom – geometrickými útvarmi ako súčasťou modelu, schémy, ktorá ponúka rýchlejší a prehľadnejší pohľad na dianie v spoločnosti než hovorené slovo. Vyšší princíp musí byť rozoznateľný na prvý pohľad.

Solidarita je druhou najvyššou hodnotou života v štáte, preto musí platiť základné pravidlo

pridanej hodnoty pre každého člena spoločnosti. Každý má právo zobrať zo spoločnosti len toľko, koľko môže pre spoločnosť ekvivalentne dať.

Ekonomický model musí vychádzať z podmieného trhového (plánovaného) hospodárstva slobodnej voľby. Každý má právo na finančné prostriedky od štátu pri dodržaní zásady obmedzenia osobnej spotreby, vytvorenia nových pracovných príležitostí a účasti štátu na jeho podnikateľských aktivitách.

Právny model musí vychádzať z pohľadu nového myslenia. Doterajšie lineárne nazeranie na veci s dvojramennou váhou spravodlivosti sa musí nahradiť syntetickým nazeraním na veci s trojramennou váhou spravodlivosti v kontexte: „všetko so všetkým súvisí“ v čase, objeme a priestore. Vždy musí byť potrestaná príčina a následok príčiny musí byť zo zákona amnestovaný.

Podľa mňa účasť občanov na riadení štátu musí mať alternatívu slobodnej voľby. Priama účasť prostredníctvom „elektromagnetickej karty“ a sprostredkovaná účasť prostredníctvom poslancov. Vyslovujem potrebu využiť pokrok v elektronike na výkon priamej demokracie – „okamžitého hlasovacieho práva občana“ ako optimálnej formy vlády, ktorá umožňuje (na rozdiel od zastupovania poslancami) priamu účasť na vláde pomerne širokej verejnosti. Okamžité hlasovacie právo občanov považujem za jediný spôsob priamej demokracie v súlade s pokrokom vedy a techniky v oblasti riadenia štátu. V systéme je potrebné rozlíšiť silu hlasu podľa angažovanosti a odbornosti.

Parlamentarizmus v priamej demokracii musí mať tiež inú štruktúru, v ktorej budú poslanci zastupovať čo najväčšiu vzorku občanov, preto presadzujem trojkomorový parlament. Prvá komora zastupuje základný článok spoločnosti – rodinu (poslankyne - matky zastupujú občanov podľa času života a poslanci - dôchodcovia pôsobia ako rada starších). Druhá komora by mala byť zložená z poslancov - odborárov, tretieho sektoru ako priamych zástupcov pracujúcich. Tretia komora by prináležala poslancom zastupujúcim politické strany ako ochrancov ľudských práv a tvorcov línie pokroku. Nad všetkými by mala bdieť najvyššia rada filozofov a humanistov, ktorí sú podľa mňa jedinou zárukou pokroku a vylučujú opakovanie historických omylov.

Aj systém exekutívy by sa mal prispôsobiť pokroku, každý spor je nutné vyhodnocovať s plynutím času a odstránením korupcie zavedením panelového systému triumvirátu v rozhodovaní (vždy traja) pri obvinení, obžalobe a vynášaní rozsudku. Urýchlenie čakania na spravodlivosť a odstránenie faktoru „psí“ (bližšia košeľa než kabát) sa dá dosiahnuť elektronickým sudcom už v prípravnom konaní s povinnosťou štátu rozhodnúť do 48 hodín po zaregistrovaní prípadu.

Jedným zo základných prostriedkov na udržanie spravodlivosti v štáte je právo na slobodu prejavu. Každý má právo byť vypočutý a každý má povinnosť vypočuť si názor jemu určený. Občania majú právo prostredníctvom masovooznamovacích prostriedkov získavať ostatných občanov na podporu svojho názoru,, najmä ak ide o názor na svoju účasť na riadení štátu. To sú podľa mňa piliere mravného štátu.

Ak viete o niekom, kto niečo dokázal alebo sa snažil i keď mu to nevyšlo napíšte nám. Osobnosti (klikni)